Média a my

Nižšie nájdete našu galériu fotografií z ciest, taktiež videá, články a cestopisy z Južnej Ameriky a Antarktídy, rozhovory v médiách, či už v podobe článkov v novinách, alebo rozprávania pre cestovateľskú reláciu v káblovej televízii. Nechajte sa inšpirovať!

VIDEÁ

Rozprávanie o Antarktíde s Karlom Topičom na televíznej stanici HD+

Rozprávanie o Galapágoch a Peru na televíznej stanici HD+

Rozprávanie o Machu Picchu s Karlom Topičom na televíznej stanici HD+

FOTOGRAFIE

Tu nájdete výber fotografií, zoradených podľa kontinentu a jednotlivých krajín – kliknite tu. 

Fotografie na YouTube:

YouTube fotogalerie – Galapágy

YouTube fotogalerie – Galapágy

YouTube fotogalerie – Velikonoční ostrov

YouTube fotogalerie – Jižní Amerika I.

YouTube fotogalerie – Jižní Amerika II.

YouTube fotogalerie – Bolívie

 NAŠE CESTOPISY

 

Denník z Antarktídy

Prvý deň – nalodenie

Konečne prišiel deň, kedy sa idem nalodiť na expedičnú loď v prístave najjužnejšieho mesta na svete, Ushuaia, v Argentíne. Poobede sú všetci pasažieri na lodi a my sa môžeme vydať na plavbu k brehom posledného, ľudskou rukou nedotknutého kontinentu, k Antarktíde. Naša loď patrí k menším lodiam s kapacitou asi 60 pasažierov a 20 členov posádky. Kabíny na lodi sú veľmi útulné, väčšinou sú pre 2 osoby a na moje prekvapenie, je tu veľa úložného priestoru na všetky naše veci. Priamo v kajute máme písací stôl, pohovku, umývadlo a okienko von.

Hneď, ako sme sa ubytovali v teplej kabíne, nasledovalo privítanie na lodi a zoznámenie s posádkou. Všetci sa správajú veľmi priateľsky a na lodi sa naozaj stretávajú ľudia z celého sveta. Loď je pôvodne ruská, a preto aj členovia posádky sú prevažne ruskej národnosti. Okrem posádky je tu asi 7-členný tím anglicky hovoriacich zamestnancov, ktorí sa budú starať o naše pohodlie, budú nám podávať odborné informácie a informácie týkajúce sa vylodenia na breh a pod. Loď má asi 7 podlaží a je celkom jednoduché pohybovať sa po nej. Dnešná časť plavby je veľmi pokojná, a tak nie je problém vystúpiť na jednu z vonkajších plošín a vychutnávať si okolité zasnežené hory pomaly sa vzďaľujúceho kontinentu Južnej Ameriky. Nasleduje bohatá večera a po nej prvá noc na lodi.

Druhý deň – Drakeova pasáž
Prebudenie nebolo veľmi dobré, pretože nikto sa veľmi nevyspal, v noci sme vplávali do známej Drakeovej pasáže a kolísanie lode nám spôsobilo nepokojný spánok. Tí, ktorí si včera po večeri nedali tabletku proti morskej nemoci, teraz radšej neraňajkovali. Na to, že Drakeova pasáž nie je veľmi pokojnou, som bol pripravený, a tak v pravidelných intervaloch do seba hádžem tabletky, aby som predišiel nepríjemne strávenému času na toaletách.
Cesta touto pasážou trvá k ďalšej pevnine približne 2 dni. Počas týchto dní je na programe odborný výklad o prírode a zvieratách, ktoré by sme mali uvidieť, ďalej premietanie videa v konferenčnej miestnosti a tiež nevyhnutné školenie o bezpečnostných procedúrach na lodi. Hneď na začiatku plavby sme si vyskúšali cvičenie v prípade evakuácie lode do polárnych záchranných člnov, ktoré sú celé uzatvorené, majú vlastný motor, zásoby jedla a vody na niekoľko dní.
Musím sa priznať, že okrem spomínaných inštruktáží som väčšinu dňa prespal, unavený neustálym kolísaním našej lode.

Tretí deň – Južné Shetlandské ostrovy
Po pokojnej noci na mori človeka hneď napadne, že najhoršiu časť Drakeovej pasáže má za sebou, ale to je omyl. Počas raňajok sa zdvihli vlny a loď začala tancovať najviac od nášho vyplávania. Raňajky som z tohto dôvodu vynechal a radšej som si išiel vziať tabletku proti morskej nemoci a ľahnúť si. Pre spresnenie, nebolo to až tak zlé, verím, že to môže byť oveľa horšie, ale to závisí od toho, ako to každý jednotlivec znáša.
Dnes večer by sme mali konečne doraziť k Južným Shetlandským ostrovom, kde by sa malo upokojiť aj more a my by sme mali mať pokojnú plavbu.
Na obed už bolo všetko lepšie a ja som sa dobre naobedoval a potom som sa vydal pozrieť sa na kapitánsky mostík, odkiaľ je najlepší výhľad. Vôbec ma neprekvapilo, ako je celá loď prístupná pasažierom. Môžeme sa ísť pozrieť kamkoľvek a sledovať ovládanie lode, navigáciu a pod.
Z mostíka bol naozaj pekný výhľad na divoký oceán a masívne vlny, ktoré bezpečne preráža naša loď. Okrem veľkého množstva rôznych vtákov, z ktorých spoznávam len albatrosy, sme dnes videli skákať po vode pozdĺž lode aj štyroch tučniakov. Čoskoro by sa mali objaviť aj veľryby.
Na lodi je k dispozícii okrem iného aj sauna, takže sa človek môže zo studeného počasia zohriať. Poobede už majú ľudia fotografie prvých ľadovcov. Nasleduje inštruktáž o tom, ako budeme postupovať nasledujúci deň pri vylodení na pevninu, doplnená o prednášku o jedinečnosti Antarktídy a zachovanie jej čistoty.

Štvrtý deň – Antarktída, prvé vylodenie, tučniaky, tulene a veľryba
A konečne na pevninu! Už okolo ôsmej hodiny ráno sme sa teplo obliekli a naskákali do člnov, vydajúc sa smerom k Mikkelsen Harbour. Sprievodca nás najprv povozil okolo ľadovcových stien a potom sme už vystúpili na pevninu medzi hniezda tučniakov Gentoo. Bola tam celá kolónia, roztrúsená okolo vody a na kopci. Že ste medzi tučniakmi zaručene spoznáte, podľa ich typického zápachu. K tučniakom môžete ísť asi na 4 meter, ale tučniaky túto vzdialenosť môžu porušiť, a tak keď sa človek prikrčí, často sa k nemu priblížia na vzdialenosť 1 metra. Ku každému hniezdu je starostlivo vyšliapaná cestička, po ktorej tučniaky chodia do mora pre potravu. V neďalekom jazierku sa niektoré tučniaky naháňajú medzi sebou a hrajú sa vo vode. Keď sú vonku približne 4 stupne, tučniakom to neprekáža, pretože periem im poskytuje skvelú tepelnú izoláciu. Po dôkladnej návšteve tohto miesta a desiatok skvelých fotiek sa už ponáhľame na obed. Z lode máme krásny výhľad na slnkom ožiarenú zátoku Curtis, ktorá je plná ľadových krýh a plávajúcich úlomkov z ľadovcov. Nádherný deň v Antarktíde. Po krátkom oddychu máme ešte lepší výhľad priamo z člnov, ktorými oboplávame celú zátoku, fotografujeme ľadové kryhy a po chvíli uvidíme plutvy veľryby (Minke whale), ktoré však rýchlo miznú pod vodou. O kúsok ďalej sa na kuse ľadu vyhrieva tuleň. Z obrovských ľadovcov sa čoskoro odlomí väčší kus ľadu a za obrovského hluku padá do vody. Pokračujeme v prehliadke a jednotlivé člny si predávajú správy o objavených zvieratách. Tak máme možnosť vidieť ďalšie tučniaky, o kúsok ďalej máme skvelý výhľad na samičku slonieho tuleňa, ktorej veľkosť zodpovedá názvu. Po niekoľkohodinovom zážitku na člne sa vraciame späť na loď a vydávame sa na cestu na juh, kde nás čakajú ďalšie zaujímavé miesta. Zátoka Curtis je ozajstným zážitkom a z kapitánskeho mostíka máme nezabudnuteľný výhľad na krajinu plnú ľadu, a to za stáleho slnečného počasia. Máme šťastie – pred nami sa objavuje veľryba (Humpback whale) a náš kapitán úspešne kormidluje v blízkosti veľryby. Asi polhodinu si tak môže celá loď prezrieť tohto krásneho živočícha a všetky fotoaparáty sú v akcii. Po naozaj skvelej večeri nasleduje dokumentárny film o mieste, na ktoré sa vypravíme nasledujúci deň.

Piaty deň – kempovanie v Antarktíde
Zobudili sme sa do chladného dňa, ale v krásnej zátoke v Port Lockroy, kde sa nachádza jedna z najstarších chát (staníc), kde už pred desiatkami rokov žili a pracovali britskí výskumníci. Chata je v súčasnosti zrekonštruovaná a nachádza sa na krásnom mieste v zátoke, obklopená hniezdami tučniakov. Dnes táto stanica slúži ako múzeum, kde sme sa dozvedeli ako tu žili ľudia v minulom storočí a okrem toho je tu fungujúca pošta, jediná v Antarktíde. A preto väčšina z nás neváha, posiela pohľadnice a nakupuje suveníry z Antarktídy. Celé toto miesto je obklopené krásnymi ľadovcami a vrcholkami hôr, a tak vďaka priaznivému počasiu sa máme na čo pozerať. Pred plavbou sme si mohli priplatiť za extra aktivity, ako plavba na kajaku a horolezenie. Pravidelne, v určenom čase, sa tak pasažieri rozdelia a jedna skupina sa ide plaviť na kajakoch okolo ľadovcového pobrežia a druhá skupina ide zdolávať blízke kopce alebo ľadovcové vrcholy. Okolo obeda vychádza slnko a človek si opäť pripadá ako v raji. Všetko žiari nepoškvrnenou bielou farbou a celý obrázok ešte vylepšuje veľryba, ktorá sa ľahostajne potuluje v tesnej blízkosti našej lode. Jednoducho nádhera! Všetci sme na palube a snažíme sa o najlepší záber. Potom sa plavíme cez kanál, ktorý nám opäť ponúka nádherný výhľad na okolitú prírodu, na ďalšie miesto plavby. Cestou sa plavíme v blízkosti niekoľkých veľrýb, dokonca aj stáda veľrýb, asi desať veľrýb Minke. Celé poobedie máme krásne počasie a pokojné more. Neskoro poobede sa blížime k ostrovu Pleanau a neďaleká zátoka nám ponúka asi najlepší pohľad na ľadové kryhy (icebergs), plávajúce vo vode. Celá oblasť pôsobí ako vrakovisko kusov ľadových krýh a celá zátoka je zaplnená ľadovcami. Neskôr nasadáme do malých člnov a vydávame sa do tesnej blízkosti ľadových krýh, pričom každý kus má svoj osobitý tvar, farbu, veľkosť a spolu s jasne žiariacim slnkom vytvárajú nádherný obrázok. Celá zátoka je obklopená vysokými štítmi zasnežených hôr a je ťažké vybrať si, ktorým smerom sa pozrieť skôr. Neoddeliteľnou súčasťou celej scenérie sú slniace sa tulene a tučniaky. Zážitkom pre nás bolo aj to, keď sa v blízkosti nášho člna objavilo asi 30 tučniakov a vydali sa proti nám v rade vedľa seba, pričom vyskakovali z vody ako delfíny. Po večeri, vďaka krásnemu počasiu a čistej oblohe, prišla ďalšia časť plavby, a to kempovanie pod šírym nebom na pevnine Antarktídy! Toto nocovanie je samozrejme dobrovoľné a minimálne polovica pasažierov nadšene súhlasí. Naozaj skvelý zážitok uložiť sa do spacích vakov medzi hromady snehu a s výhľadom na ružovo ožiarené kusy ľadov a ľadových krýh. V našej tesnej blízkosti sa prechádzajú zvedavé tučniaky Gentoo a kúsok ďalej leží veľký tuleň sloní. Slnko zapadá okolo polnoci a ponúka nám neuveriteľný pohľad. V bielej Antarktíde je hra svetla naozaj zážitkom! Oblohu s hviezdami samozrejme neuvidíme, pretože úplná tma tu počas celej noci nenastane ani raz. Keď sa človek dobre oblečie, skorej než vlezie do spacieho vaku, tak je zima ľahko znesiteľná. Spal som ako zabitý asi do šiestej hodiny rána, kedy nás zobudil hluk tučniakov. Zobúdzanie sa uprostred bielej krajiny bude určite patriť k mojím najväčším zážitkom z tejto expedície.

Šiesty deň – polárna výskumná stanica a kolónia tučniakov
Sme späť na lodi a po výdatných raňajkách sa presúvame ďalej na juh k Argentínskym ostrovom a zakotvíme v blízkosti ukrajinskej výskumnej stanice Vernadsky. Pred sebou máme ďalší krásny deň s jasnou čisto modrou oblohou. Ako zvyčajne sa jednotlivé skupiny z lode rozpŕchli za svojím programom. Navštívili sme výskumnú stanicu, ktorá bola veľmi útulná a výborne vybavená všetkým, čo si viete predstaviť: výkonná kuchyňa, posilňovňa, ordinácia, bar (s veľkou zásobou vodky), biliard, sauna, pracovisko pre výskum ozónovej diery a veľa iných miestností. Posádka na stanici je veľmi milá a ochotne nám ukazuje celú stanicu. V ďalšej zátoke navštevujeme pôvodnú chatu, ktorá slúžila výskumníkom v štyridsiatych rokoch a všetko je vo výbornom stave. Výhľad na okolité ľadovce a hory je počas jasného počasia očarujúci. Neďaleko chaty sa povaľujú dva druhy tuleňov (Weddell a Fure seals), ktorý sa nami nenechali vyrušiť. Poobede trávime niekoľko hodín na ostrove Petermann, kde sa nachádza veľa kolónií tučniakov. Mali sme možnosť tučniakov Gentoo a Adelie, Antarktických kormoránov, ktoré boli v období rozmnožovania, a tak sme mali možnosť vidieť ich na okolitých skalách. Je naozaj fascinujúce sledovať život tučniakov zo vzdialenosti niekoľkých metrov, ako sa starajú o svoje vajíčka, ako si kamienok po kamienku budujú svoje hniezdo alebo ako sa vydávajú svojou kolísavou a vtipnou chôdzou do mora pre potravu. Večer je pre nás pripravené malé prekvapenie v podobe grilovania v zadnej časti lode a celá večera sa nesie v duchu večierku, hrá hudba, nalieva sa varené víno, všade okolo sú švédske stoly a navôkol vládne skvelá atmosféra. Kuchári sa činia a my tak máme možnosť užívať si skvelú večeru s výhľadom na krásne ľadovce, pričom spozorujeme, ako okolo lode pláva veľryba. Lepšie zakončenie dňa sme si ani nemohli priať.

Siedmy deň – ľadovce, ľadové kryhy a plávanie v Antarktíde
Presunuli sme sa do zátoky Paradise, ktorá je celá lemovaná strmými ľadovcovými stenami. Na člnoch vyrážame na prehliadku a fotografujeme svetlomodré bloky ľadu, ktorých je tu naozaj veľa. Dnes sa musíme poriadne obliecť a pridať o jednu vrstvu navyše. Práve pri zatiahnutej oblohe a fúkajúcom vetre nie je ťažké pocítiť chlad miestneho počasia. Nasleduje vylodenie na pevnine a výšľap na jeden menší kopec, odkiaľ je nádherný výhľad na celú oblasť. V čase obeda opäť začne vykúkať slniečko a my pokračujem k ostrovu Cuverville. Poobedné vylodenie prebiehalo v nádhernej zátoke ostrova Cuverville v čase krásneho slnečného počasia. Krém na tvár, batoh a štyria z nás sa vydávame na túru na najvyšší kopec na ostrove. Vystupujeme hore kopcom pomedzi kolónie tučniakov a asi po hodine stojíme na vrchole a máme najkrajší výhľad počas celého pobytu v Antarktíde. Počasie je neskutočné a pohľad na zasnežené hory, modrú oblohu, zátoku plnú do modra zafarbených ľadových krýh vytvárajú scenériu, na ktorú človek nikdy nezabudne. Cestu späť zvládame veľmi rýchlo. Stačí sa posadiť na zadok a vytvoriť si svoju vlastnú šmykľavkou smerom dole. Po návrate na loď vyhlásil vedúci skupiny kúpanie vo vodách Antarktídy pre tých najotužilejších z nás. Slnečné počasie nás nabáda k tomuto nezvyčajnému zážitku, ale teplota vody v nás vyvoláva rešpekt. Teplomer ukazuje 0° C. Veď človek je na takomto mieste možno len raz v živote, a tak tiež skáčem z paluby na 3. poschodí skokom priamo do hĺbky morskej vody. Asi nemusím popisovať, aká studená bola voda. Zopár temp pozdĺž lode a rýchlo späť na loď a do sauny. Všetci sa dobre bavili a zážitok stál za to. Po večeri vyhlásil kapitán, že na obzore sú kosatky. Išlo o druh, ktorý sme počas plavby ešte nestretli. Počas 20 minút je celá veľrybia rodinka (asi 5 kosatiek) v tesnej blízkosti lode a pri západe slnka sa nám opäť naskytne neobyčajný pohľad na divokú prírodu Antarktídy. Ešte počas večera sa presúvame smerom na sever k ostrovu Deception.

Ôsmy deň – Deception Island a tulene obrovské

Ráno sme doplávali k ostrovu Deception, ktorý je známy svojou vulkanickou činnosťou a je stále aktívna. Obľúbeným miestom sú čierne pláže, kde si môžete vyhĺbiť dieru do piesku a povaľovať sa v horúcej vode, ktorá sa zohrieva horúcou pôdou. Okolo seba máme výhľad na zasnežené kopce a prechádzajúcich sa tučniakov. Poobede sme sa presunuli o niekoľko kilometrov ďalej k Elephant Point, kde nás čakalo posledné vylodenie a zopár hodín strávených na pevnine predtým, než loď naberie smer do Ushuaia. Musím povedať, že som mal pocit, že už ma nič neprekvapí, ale posledná prechádzka stála za to. Pláže, na ktorých ležalo a prechádzalo sa niekoľko desiatok obrovských sloních tuleňov, vážiacich okolo 1 tuny. Bolo na čo sa pozerať. Naozaj fantastický pohľad na pláž obsypanú masívnymi zvieratami, ktoré sa váľajú jeden cez druhého. Medzi nim sa opäť prechádzali tučniaky a my sa prechádzame len pár metrov od nich.

Deviaty až jedenásty deň – cesta späť
Cesta späť do Argentíny cez Drakeovu pasáž. Na palube ešte prebieha vysielanie a prezentácie rôznych programov alebo filmov. Teraz je vhodný čas v hlave si zrekapitulovať celé dobrodružstvo, ktoré sa práve končí, alebo si pozrieť veľa nádherných fotografií. O popularite expedície do Antarktídy svedčí fakt, že na lodi je niekoľko ľudí, ktorí na toto miesto chodia často, a dokonca jedna pani tu už bola siedmykrát! Celá plavba bola skvelo zorganizovaná. Všetko išlo presne tak, ako to bolo naplánované. Jedlo bolo výborné, posádka bola príjemná, sprievodcovia boli skvelí od začiatku až po koniec plavby. Program, ktorý nám ponúkli, ma každý deň milo prekvapil a počasie bolo bonusom navyše. Tento výlet do Antarktídy sa tak stal neopakovateľným a výnimočným zážitkom, ktorý je ťažké porovnávať s iným miestom na svete. Túto expedíciu na posledný kontinent sveta vrelo odporúčam! Jednoducho vás nemôže sklamať!

 

Do Argentíny sa vždy rád vraciam. Je to krajina, ktorá má svoje čaro a pri jednej návšteve sa nedá spoznať ju celú na jedenkrát. Tento raz to bol celkom krátky výlet.

Buenos Aires
Mesto, ktoré sa nazýva aj starým Parížom, mesto tanga a futbalu, to je Buenos Aires. Toto mesto má niekoľko rozličných častí, a tak aj pri svojej druhej návšteve stále objavujem nepoznané miesta a zaujímavosti. Turisticky najobľúbenejšou časťou mesta je robotnícka štvrť La Boca, kde nájdete uličky s rôznofarebnými domčekmi, a kde sa tango tancuje na každom rohu. Táto štvrť spolu so štvrťou San Telmo sa považuje za miesto, kde tango vzniklo a domáci obyvatelia sú na to patrične hrdí. Rovnako, ako aj na svoj futbalový klub Boca Juniors, kde kedysi pôsobil aj sám Maradona. V štvrti San Telmo to najviac žije v nedeľu, kedy tu sú trhy a celá štvrť je doslova zasypaná turistami.
V centre mesta nájdete obľúbené triedy plné obchodov a v štvrti Palermo Hollywood a Palermo Soho zasa trendové obchodíky a štýlové boutique hotely. Buenos Aires je mesto viacerých tvárí, kde môžete nájsť atmosféru starobylého Paríža, ale aj modernej štvrte plnej štýlových barov. Po prieskume mesta som sa vydal na celodenný výlet do Uruguaja, historického mestečka Colonia, ktoré je vzdialené asi hodinu jazdy trajektom z Buenos Aires. Starobylé uličky a historické domčeky si odjakživa získavajú veľkú pozornosť turistov. Veľmi obľúbeným výletom je let nad vodopádmi Iguazu. Na tento výlet vám stačí pár dní a môžete sa na vlastné oči presvedčiť, prečo je tento komplex vodopádov považovaný za jeden z najkrajších na svete. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ma vodopády Iguazu očarili oveľa viac, ako slávne Niagarské vodopády v USA. Toto miesto som navštívil nedávno, a tak moja cesta pokračujem letom do Krajiny ohňa, mesta Ushuaia.

Ushuaia
Na rozdiel od rozhorúčeného Buenos Aires nás víta studené, horské počasie a teplota uprostred leta je okolo 7° C. Ale pohľad na zasnežené vrcholky hôr odrážajúcich sa na hladine mora vám všetko vynahradí. Vítajte v najjužnejšom meste sveta!
Menšie mesto so svojou osobitou atmosférou je obklopené vrcholkami hôr a národnými parkami Patagónie. Už prvý deň som sa presvedčil o tom, že počasie sa tu mení každých 5 minút. Väčším prekvapením však bolo, keď o desiatej hodine večer bolo ešte stále svetlo a slnko až potom začalo pomaly zapadať. Preto nie je vôbec divné, že väčšina ľudí tu večeria až okolo deviatej hodiny večer.
Ďalší deň je voľný a využívam ho k celodennému výletu do neďalekého národného parku Tierra del Fuego. Tu sme sa stretli príjemná skupinka ľudí a spoločne sa plavíme na kajakoch po rieke až k Beaglovmu kanálu, ďalej loďou na ostrov s tučniakmi, navštívime ranč prvých osadníkov a výlet zakončíme prechádzkou v krásnej prírode s úžasným výhľadom na národný park a jazerá.
Moja cesta ďalej pokračuje loďou do Antarktídy, čo je hlavný cieľ mojej návštevy. O ceste do Antarktídy sa dočítate viacej v sekcii článkov o Antarktíde.

Plavba po Galapágoch

Obrie korytnačky, jaštery Iguana, modronohí vtáci Boobies, kolónie tuleňov a ďalšie úžasné zvieratá tvoria jedno z najlepších prírodných „safari“ na svete. Výnimočnosť tohto miesta dotvára správanie všetkých zvierat, ktoré sa vôbec neboja ľudí. Tak sa vám otvára neskutočný zvierací svet, ktorý môžete pozorovať z bezprostrednej blízkosti a v jeho prirodzenom prostredí.

Ostrovy Galapágy sú súčasťou Ekvádora a ležia približne 1000 km západne od pevniny. Táto izolovanosť umožnila vývoj špecifických zvieracích druhov. Ostrovy preslávil známy vedec Charles Darwin, ktorý tu rozvíjal svoju teóriu evolúcie. Ja som sa na toto miesto vydal počas svojho cestovania po Južnej Amerike.

Súostrovie Galapágy je vulkanického pôvodu a tvoria ho viaceré rozličné ostrovy. Preto je najlepšou formou poznávania niekoľkodenná plavba na lodi. Ostrovy sú väčšinou neobývané, sú ponechané svojmu prirodzenému vývoju a súčasne sú starostlivo chránené ekvádorskou vládou. Ostrovy Galapágy ležia na rovníku a vďaka tomu celoročne ponúkajú veľmi dobré a teplé počasie.

Loď je pohodlná a posádka sa stará o prípravu jedla a chod lode. Dvakrát denne je na programe vylodenie na niektorom z ostrovov, pričom vás sprievodca z lode prevedie po najlepších miestach, kde môžete pozorovať miestnu faunu a flóru. Takmer na každom z ostrovov môžete nájsť iný zvierací druh a každý deň uvidíte niečo neobyčajné. Na ostrove Santa Cruz obrovské korytnačky, na ostrove Floriana prehistoricky vyzerajúce skupiny jašterov Iguana, na ďalších ostrovoch krásne pláže s kolóniami roztomilých tuleňov, vedľa ktorých si môžete ľahnúť na pláži. Obľúbené sú modronohé vtáky Boobies, ktoré budú pred vami tancovať svoj zvyčajný tanečný rituál, bez ohľadu na vašu prítomnosť. Na moje prekvapenie na Galapágoch nemajú strach z ľudí ani kraby, ktoré v pestrých farebných kombináciách pobehujú okolo. V každom ročnom období sa na Galapágoch niečo deje, a tak môžete byť svedkami kladenia vajíčok korytnačiek alebo aj liahnutia malých prírastkov albatrosov. Najobľúbenejšími a najfotografovanejšími zvieratami sú najmä tulene, ktoré sa naháňajú po pláži v snahe opanovať pláž alebo závodia vo vode. Počas celého výletu budete mať niekoľko možností si s nimi zaplávať, alebo si k nim ľahnúť na pláži s bielym pieskom a byť súčasťou ich sveta. Fotografovanie je dovolené, a tak si môžete urobiť veľa nádherných snímok.

Bol som prekvapený koľko zaujímavých informácií o divokej prírode a praktických ukážok sme uvideli počas celej plavby. Nemám rád, keď ma niekto zahltí informáciami o živote zvierat, o ich živote a pod., ale tu je všetko založené na vlastnej skúsenosti s divokými zvieratami.

Veľmi obľúbenou aktivitou je každodenné šnorchlovanie v mori (ak je dostatok času, tak aj dvakrát denne), kde môžete pozorovať bohatý podmorský život, bežne môžete plávať s tuleňmi a s trochou šťastia budete obklopení delfínmi, tak ako my! Za príplatok sa môžete aj potápať na niekoľkých známych miestach, kde môžete uvidieť „manta-rays“ alebo aj žralokov kladivohlavých.

Napriek tomu, že Galapágy nepatria medzi lacné destinácie, vrelo vám tieto ostrovy odporúčam, pretože podobné miesto na svete nenájdete. Ak ste milovníkmi pozorovania zvierat vo voľnej prírode a neobyčajných zážitkov, tak si toto dobrodružstvo nemôžete nechať ujsť! Na základe mojich vlastných skúseností z cestovania okolo sveta hodnotím Galapágy a safari v Afrike ako najlepší zážitok z pozorovania divokej prírody na svete.

Fakty:
– Galapágy oficiálne Galapágy patria k Ekvádoru
– Galapágy tvoria 18 väčších ostrovov a ďalších 40 maličkých ostrovov
– Galapágy sa nachádzajú 1000 km od pevniny
– máte možnosť výberu zo 4, 5 a 8 denných plavieb (prípadne i program bez pobytu na lodi)

 

Inca Trail – Cesta Inkov na Machu Picchu

Máte radi horskú turistiku alebo len máte radi prechádzky v prírode a túžite po niečom nezvyčajnom? Tak čítajte ďalej o tejto výnimočnej ceste po Peru, ktorá vás zavedie do strateného mesta civilizácie Inkov, na Machu Picchu.

Tento trek (trek = túra) je asi najpopulárnejším trekom na celej planéte. Čím je taký zvláštny? Fakt, že vás trek zavedie na Machu Picchu je dostatočne veľký, ale nájdete tu oveľa viac. Počas tejto 4-dennej túry budete sledovať cestu, ktorú pred 500 rokmi vybudovali Inkovia a je to originálna cesta, po ktorej sa Inkovia dostávali do mestečka v horách Machu Picchu. Cestou môžete okrem horských krás obdivovať aj zachovalé ruiny stavieb Inkov, ktoré sú roztrúsené v okolí cesty. Tak sa môžete cítiť ako v dobe, kedy tadiaľto putovali Indiáni a všetky tieto obydlia boli funkčné a plnili svoj účel.

A teraz o samotnom treku. Ide o 4-dennú túru po horách a začínate neďaleko mesta Cusco a končíte samozrejme na mystickom Machu Picchu. Putujete cez pohorie Ánd naprieč divokou prírodou. Organizačne je všetko dokonale pripravené a tiež starostlivo strážené peruánskymi úradmi. Tento trek je veľmi starostlivo chránený, a to znamená, že sa po ňom nemôžete vybrať samostatne. Na jeho uskutočnenie je potrebné kúpiť si povolenie a tiež je nevyhnutné, aby ste sa na túru vydali so sprievodcom a nosičmi. Tri noci strávite v horách formou kempingu, a to na vybraných miestach. Nič sa nenecháva na náhodu. Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že ak chcete tento trek uskutočniť, musíte si zakúpiť celý balíček (výlet) v cestovnej kancelárii, ktorá sa zaoberá predajom takéhoto typu balíčkov. To, že ide o najpopulárnejší trek sveta s dokonalým zaistením všetkých služieb, sa odráža i na vyššej cene, ktorá sa pohybuje v hodnote okolo 10.000 Kč za osobu. Ide však o úžasný zážitok a peniaze vynaložené na tento výlet nebudete ľutovať, pretože budete mať zážitky do konca svojho života. Čo všetko dostanete za svoje peniaze? V cene máte transfer z hotela na začiatok treku, anglicky hovoriaceho sprievodcu po celú dobu treku, nosičov, ktorí nesú stany a jedlo, všetky nocľahy formou kempovania, povolenie na Inca Trail, všetko jedlo počas treku, vstupenku do areálu Machu Picchu a lístok na vlak z Machu Picchu späť do Cusco. To znamená, že sa o vás postarajú od začiatku až do konca výletu. Na začiatku vás vyzdvihnú v hoteli a po 4 dňoch vás vrátia späť do hotela.

Pýtate sa, čo sa deje počas treku? Príjemne je, že si môžete užívať čistú krásu prírody, pretože nosiči sa starajú takmer o všetko. Nielenže nesú stany a jedlo, ale všetko jedlo aj pripravujú a stavajú stany. Ako to prebieha v praxi. Vy si nesiete len svoj spací vak a náhradné oblečenie. Nosiči vás vždy počas cesty predbehnú a počkajú vás na mieste, kde budete nocovať. Než sa dostavíte na dané miesto, tak vám už navarí večeru a postavia stany. Je úžasné, ako sa miestni dokážu rýchlo pohybovať po horách, a to i s ťažkým nákladom na chrbte. Ak si chcete dopriať absolútny úplný komfort, môžete si najať svojho nosiča, ktorý vám odnesie aj vaše osobné veci. Každý deň je rozdelený do dvoch častí, a to na časť doobeda a časť poobede. Samozrejme vás každý deň čaká „porcia“ kilometrov, ktoré musíte prejsť počas 4 dní, čo je dokopy asi 42 kilometrov. Machu Picchu leží vo výške asi 2300 m.n.m., ale vy počas treku prekonáte najvyšší bod 4200 m.n.m., ktorý sa nazýva Sedlo mŕtvej ženy. Čo sa týka náročnosti, trek nie je extrémne náročný. Bežne sa na túto túru vyberajú starší ľudia, pričom je však dôležité, aby boli fyzicky zdatní. Stačí, ak sa doma niekedy vydáte na túru do hôr. Inca Trail sa realizuje v malých skupinkách, väčšinou do 10 osôb. V našej skupinke bol tiež pán, ktorý mal 73 rokov a trek zvládol až do cieľa. Je dôležité upozorniť na to, že z treku sa môžete vrátiť len počas prvého dňa. Ak sa naň vydáte na druhý deň, tak už musíte prejsť celý trek do konca. Ide sa však pohodlným tempom, pričom vám neustále asistuje sprievodca, takže ide o skvelú prechádzku prírodou, počas ktorej je o všetko postarané.

Zámerom tohto článku nie je to, aby som vám popisoval aktivity každého jedného dňa, ale aby som vám priblížil atmosféru Cesty Inkov a zoznámil vás s tým, čo môžete očakávať. Celý trek je veľmi udržovaný a takmer celú časť treku idete cez panenskú prírodu pohoria Ánd. Počas cesty máte možnosť zažiť niekoľko úžasných výhľadov na vrchy hôr, bujné lesy alebo divoké potoky. Spestrením sú ruiny stavieb Inkov, ktoré sú približne 500 rokov staré, a ktoré si môžete pozrieť, pričom väčšina z nich je zachovaná. Cestou môžete stretnúť aj domorodcov, ktorí doteraz žijú starodávnym spôsobom života. Tri dni vám utečú ako voda a štvrtý deň vás čaká Mach Picchu. Skoro ráno sa vydáte k tzv. Bráne slnka, odkiaľ môžete pozorovať východ slnka a po prvýkrát môžete uzrieť Machu Picchu. Tep sa vám zvýši, pretože ste v tesnej blízkosti tohto výnimočného miesta. Už len zostup z kopca a ocitáte sa nad posvätným Machu Picchu. Pripadáte sa ako vo filme, všetko máte ako na dlani. Ďalšou výhodou celého treku je, že sa k Machu Picchu dostanete ako jedni z prvých a máte tak náskok pred davmi turistov, ktorí sem prídu vlakom okolo 10 hodiny doobeda. Medzitým sa už vydávate spolu so sprievodcom na prehliadku tohto strateného mesta Inkov, ktoré je vyhlásené za svetovú pamiatku a jeden z novodobých divov sveta. Toto mestečko bolo objavené až na začiatku 20. storočia bádateľom, ktorého sem doviedli miestni obyvatelia. Vďaka svojej polohe v horách nebolo toto mestečko nikdy objavené Španielmi, a preto je zachovalé v celej svojej kráse. Počas tohto dňa máte dostatok času na prehliadku a môžete nasiaknuť atmosféru tohto jedinečného miesta, ktoré má naozaj úžasnú polohu medzi štítmi okolitých hôr. Tí, ktorí patria k tým aktívnejším, majú možnosť zdolať priľahlý vedľajší kopec Huyanu Picchu, ktorý je veľmi strmý, avšak ponúka nádherný výhľad na Machu Picchu zo strážnej veže Inkov. V podvečer vás čaká cesta späť scénickým vlakom do mesta Cusco, kde si môžete pospomínať na nevšedné zážitky posledných dní. Ešte jedno upozornenie nakoniec. Tento trek má obmedzený počet miest (povolení) na každý deň, to znamená, že si musíte objednať miesto s dostatočným predstihom, ideálne niekoľko mesiacov vopred (minimálne 2 mesiace). Tento trek po stopách civilizácie Inkov vám vrelo odporúčam…

 

Karibské pobrežie Kolumbie

Aká je Kolumbia?
Pri mojej túžbe spoznávať stále nové a nové destinácie, som si spomenul na Kolumbiu. Už dlhšie som o nej počúval od svojich priateľov počas môjho pobytu v Austrálii. O Kolumbii hovorili len v superlatívoch a tiež mi vyvrátili môj názor, že táto krajina môže byť nebezpečná. V Čechách si každý človek pri vyslovení slova Kolumbia vybaví drogy, drogové kartely, násilie a zbrane. Podobný názor mali aj moji rodičia a veľa mojich priateľov. Už som precestoval niekoľko krajín a mám skúsenosti z Južnej Ameriky, takže viem, že nič nie je také horúce, ako sa hovorí, a tak som sa vydal do Kolumbie. Túto cestu som spojil s návštevou môjho obľúbeného Peru, kde sa vždy oplatí zastaviť. Príjemne naladený pobytom v Peru som odrazu sedel v lietadle do Bogoty. Už názvy miest, ktoré som si zaumienil navštíviť v Kolumbii, mi v ušiach zneli exoticky. No uznajte sami: Bogota, Santa Marta, Tayrona, Cartagena alebo Isla Margarita. V Kolumbii nás privítalo nevľúdne daždivé počasie a Bogota je mesto ako každé iné, veľké a plné domov a ulíc. Pozitívne bolo to, že už vopred som si dohodol Kolumbijca, ktorý ma čakal. V Bogote sme sa nezdržali dlho a po krátkom pobyte sme letecky pokračovali do exotickejšej časti krajiny, na sever, k pobrežiu Karibiku.

Karibik v Santa Marte
Prileteli sme do Santa Marty, mesta, ktoré by inak bolo nezaujímavé, ale v jeho tesnom susedstve sa nachádza najkrajší národný park Kolumbie, Tayrona NP. Ak si pozriete fotografie, uchvátia vás nádherné pláže, hustá zelená vegetácia, jednoducho prírodný raj na brehoch Karibiku. A tak aj my sme sa vydali do tejto oblasti, ktorá ešte nie je veľmi poznačená rozvojom cestovného ruchu. Ale začnime pekne od začiatku. Celá oblasť sa nachádza v blízkosti Venezuely a ako som už povedal, na južných brehoch Karibiku. Po prílete sme takmer okamžite zaregistrovali tropickú klímu, horúčavu a vlhký vzduch. Kolumbijskú atmosféru sme začali nasávať už v hromadnej doprave, keď sme sa rozhodli cestovať lacnejším dopravným prostriedkom, lietadlom, z letiska do mesta. Miestni chlapci, visiaci za jednu ruku z autobusu a lákajúci k nasadnutiu, ma naladili na južanskú nôtu. Hneď som zistil, že nájsť anglicky hovoriaceho človeka nebude ľahkou úlohou. Po menších ťažkostiach sme sa dostali k nášmu hotelu, miestna horúčava vo mne vzbudila túžbu ubytovať sa a hneď vyraziť na pláž a osviežiť sa. Ubytovali sme sa v centre mesta Santa Marta, len päť minút od pláží. Aké však bolo moje sklamanie z miestnych pláží! Zakalená voda, nelákavé a prázdne pláže. Kúpanie sa teda nekonalo a veľké očakávanie tropického raja sa razom rozplynulo. Potešil som sa aspoň ponukou miestneho tropického ovocia, čerstvých džúsov a iných pokrmov.

Pláž a príroda v NP Tayrona
Hneď druhý deň sme sa vydali smerom k Tayrona NP, ktorý neponúkala žiadna CK, a tak sme tam sa vydali na vlastnú päsť. Ako sa dalo predpokladať, cesta bola dobrodružná, presadanie na rôzne autobusy, prechody cez miestne trhoviská, gestikulácia v španielčine a nádej, že uvidíme také pláže, aké sú aj na fotografiách v počítačoch. Po nejakej dobe sme sa dostali k vstupnej bráne do parku a vôbec nám neprekážalo, že nás čakala dlhšia túra k spomínaným plážam naprieč tropickým pralesom a za zvuku vtákov a miestnych opíc. V parku sa dali prenajať kone, ale my sme si chceli cestu vychutnať pešou túrou. Prvú pláž, ktorú sme uvideli, bola oveľa krajšia ako v meste. Okolitá príroda hustého zeleného porastu, stromov a paliem nás upokojovala a vyvolávala v nás pravú tropickú atmosféru. Prešli sme niekoľko pláží, z ktorých niektoré boli priemerné, iné naopak zastrčené a veľmi pekné, takmer bez ľudí. Civilizácia tu nebola takmer žiadna a vládol tu pokoj. Cestou sme narazili na zopár domorodých osád alebo turistických ubytovní. Naším cieľom bola jedna z najkrajších pláží, ktorú sme poznali z obrázkov. Po asi dvoch až troch hodinách chôdze sme k nej dorazili a ja som s úľavou mohol povedať: „Áno, je to tu krásne, tie obrázky neklamali“. Čakali nás dve pláže obklopené palmami, krásnymi kamennými útesmi, jemným pieskom a teplou vodou. Tayrona je krásne miesto, kde nenájdete zabehnutú infraštruktúru, skvelé služby, ale krásnu prírodu áno.

Za kultúrou a históriou do Cartageny
V svojom rozprávaní preskočím zopár dní a vyberiem to, čo stojí za zmienku. Naše ďalšie kroky viedli do známeho mesta na pobrežie, do Cartageny. Áno, slávne mesto Cartagena de Indias, ktoré sa kedysi bránilo pirátom a bolo významným mesto už v dobách dávno minulých. Doprava do Cartageny, prostredníctvom miestnej služby objednaných minibusov, nakoniec fungovala spoľahlivo. Hneď zo začiatku musím povedať, že Cartagena nesklamala! Je to nádherné mesto so skvelou atmosférou. Nájdete tu všetko, čo si prajete! Moderné hotely priamo na plážach, atmosféru miestnych Kolumbijčanov a tradičnú kultúru a krásnu historickú časť mesta, ohraničenú pôsobivými hradbami. Okrem toho môžete využiť možnosť výletov na blízke tropické ostrovy Islas Margaritas a ich krásne pláže, ktoré vás nabádajú k vykúpaniu sa. Podobný výlet loďou sme tiež vyskúšali, veď hovoríme o kúpaní v Karibiku! Ostrovčeky boli krásne, voda mala blankytnú modrú farbu, ale pre človeka, ktorý ich môže porovnať s plážami celého sveta, to nebolo nič nové a pláže z parku Tayrona boli dokonca oveľa pôsobivejšie a krajšie. Celý tento výlet a aj ostrovy boli oveľa komerčnejšie. Navštíviť môžete morské otvorené akvárium, porozprávať sa s miestnymi Kolumbijčanmi alebo sa povaľovať na pláži. A späť do historického centra Cartageny, ktoré vám odporúčam. Môžete sa prechádzať historickými uličkami, ktoré sú lemované krásnymi starobylými domami s drevenými balkónmi a arkádami. Na jednom rohu vás zaujme nádherná historická brána, na druhom zasa balkón obrastený farebnými kvetmi, inde zostanete nemo stáť pri pohľade na krásny historický dvor ozdobený fontánou a jazierkom. Niekde to vyzerá, ako by sa zastavil čas. Okolo prechádzajú kone so záprahom a z námestia za rohom sa ozýva tradičná hudba. Mohol by som sa tu prechádzať celé hodiny a i tak budem unesený miestnou atmosférou. Celé historické centrum je obkolesené hradbami z dávnych čias, kedy sa Cartagena musela brániť proti pirátom. Dnes sa po týchto hradbách môžete prechádzať a vychutnávať si tak krásny výhľad na more, napríklad z jednej z kaviarní alebo reštaurácií. Celé centrum žije a v uličkách stretnete turistov, miestnych obyvateľov alebo pouličných predavačov, ktorí vám ponúknu typické klobúky, cigary alebo niečo dobré na zjedenie. Výbornú atmosféru dokresľujú staré Kolumbijčanky oblečené do rôznofarebných šiat, ktoré akoby tancovali po uliciach z misami ovocia na hlavách. Tieto tmavé ženy skvelo zapadajú do miestneho koloritu a vy cítite, že ste v Kolumbii. My sme sa tu ocitli práve v čase miestnych osláv, a tak sme mohli na uliciach uvidieť rôzne tanečné show a hudobné skupiny s tradičnými nástrojmi a krásnymi tanečnicami. Po prehliadke historického centra sme sa vydali k jednej z mnohých krásnych miestnych reštaurácií. Dá sa povedať, že takmer každá z nich pôsobí útulným dojmom a vytvára dokonalú atmosféru tohto južanského mesta. Ľudia tu sú milí a ústretoví. Mesto je nabité akousi energiou a v uličkách môžete cítiť podmanivú vôňu. Povedané jednou vetou, Cartagena bola presne to, čo som čakal od Kolumbie – vône, farby, atmosféra.

Bahenný kúpeľ v sopke Lodo Totumo
Celý pobyt v Kolumbii sme zakončili netradičným výletom k menšej bahennej sopke. Ako inak nazvať asi 30-metrový bahenný kopec, z ktorého vnútra a hĺbky viac než 100 m je von vytláčané teplé ozdravné bahno? Toto bahno je plné minerálov, v ktorom sa môžete doslova kúpať a váľať. Toto miesto leží na kraji jazera, ďaleko od mesta Cartagena. Neďaleko sú dedinky a príroda, takže máme možnosť spoznať ďalšiu tvár Kolumbie. Sama procedúra kúpania sa v bahne je celkom vtipná. Každý si oblečie plavky a po malej hlinenej „sopke“ sa ide až na jej vrchol. Na vrchole je vo vnútri „sopky“ vytvorený akýsi bazénik s veľkosťou 16 metrov štvorcových, v ktorom sa ľudia kúpu. Slovo kúpu však asi nie je správnym výrazom, pretože do bahna sa ponoríte a v ňom sa akoby vznášate, pretože pod sebou nemáte žiadne dno, o ktoré by ste sa mohli oprieť. Je to zvláštny, ale pod vami je minimálne 100 metrov tekutého bahna. Žiaden strach, bahno je tak husté, že vás udržuje na hladine a každý váš pohyb pripomína pohyb kozmonauta vo vesmíre. V bahennom bazéne sa môžete kúpať ako dlho chcete. Vtipný je pocit, ale aj pohľad na telá po vyjdení z krátera von. Bahno sa drží všade! Človek vyzerá ako bahenná múmia. Očistiť od bahna sa môžete vo vedľajšom jazere. Nečakajte však nejaký komfort. Žiadne sprchy a ani šatne, stále sme v Kolumbii. Ale nám to vôbec neprekáža. Voda v jazere je príjemne teplá. O chvíľu k nám nastúpia miestne dievčatá a ženy a začnú z vás (za menšiu finančnú sumu) zmývať bahno. Vôbec nám neprekážalo, že začalo pršať. Aj tak to bol skvelý a veľmi netradičný zážitok, ktorý každému vrelo odporúčam. V závere môžem povedať, že napriek tomu, že som v Kolumbii videl len zopár miest, hodnotím ju ako krásnu krajinu, ktorá má svoju atmosféru a stojí za to navštíviť ju. Každý si tu môže nájsť to, čo ho zaujíma a odniesť si len tie najlepšie zážitky.